Vretenica
Telo je kratšie a pomerne zavalité. Celková dĺžka zriedka presahuje 80cm, pričom samce sú menšie (zvyčajne do 60cm). Chvost je v pomere k telu krátky (u samcov dlhší), zakončený malou ostrou šupinou. Análny štítok je celistvý (Baruš et al. 1992; Lác 1968, Nilson et al., 2005).
Hlava je široká, mierne dorzoventrálne (smerom od chrbta k bruchu) stlačená, pri pohľade zhora oválna, alebo slabo trojuholníkovitá. Od krku je výrazne oddelená a jej tvar je ovplyvnený stupňom naplnenia jedových žliaz. Oko je pomerne malé, s vertikálnou zreničkou, zhora kryté párom rozšírených supraokulárnych („nadočných“) štítkov (jeden nad každým okom). Dúhovka je červená, alebo červenkastá (Baruš et al. 1992, Lác 1968).
Šupiny sú na tele usporiadané v 19-23 radoch. V strede sú výrazne kýlnaté, okrem ventrálií (brušné šupiny) a spodného radu ventrolaterálnych šupín (šupiny v najspodnejšom bočnom rade), ktoré sú hladké. Nozdra sa nachádza v strede nasálnej („nosovej“)šupiny. Pileus tvorí 5 veľkých štítkov a väčšinou 10 menších štítkov. Celkovo je folidóza (tvar a usporiadanie šupín) hlavy a hlavne pileusu (tvar a usporiadanie šupín iba na hornej časti hlavy, ktoré zároveň slúžia ako rozlišovací znak medzi druhmi) individuálne veľmi variabilná (Baruš et al. 1992, Lác 1968, Nilson et al. 2005).
Sfarbenie jedincov je individuálne a pomerne variabilné. Charakteristický je sexuálny dichromatizmus (obr. 1 a 2), ktorý je navyše podmienený aj sezóne (samce sú v období rozmnožovanie sfarbené intenzívnejšie ako v ostatnej časti roku). Samce majú základnú farbu v odtieňoch sivej, sivozelnej a samice v hnedastej, hrdzavej, alebo žltohnedej farbe. U oboch pohlaví sa po celej dĺžke chrbta až po koniec chvosta tiahne tmavý, alebo čierny kľukatý pás. Táto kresba môže byť u niektorých jedincov prerušovaná, prípadne môže celkom chýbať. Na bokoch tela sú zvyčajne pozdĺžne usporiadané tmavšie škvrny rôznej veľkosti (sensu Baruš et al. 1992, Lác 1968, Nilson et al. 2005).